Fanfiction

DRAGONHEART - Dračie srdce

 

    
Author/Autorka:
Pauline Botting
Translation/Překlad: Lucyla
Mnohokrát děkuji!
Příběh je čistá fikce a jména Lore a Data patří společnosti Paramount.
 
 

Trhovisko v malom meste Quinton bolo rušné. Všetci stánkari nahlas ponúkali svoj tovar okrem Darly. Posledné dva dni nič nepredala. Dnes sa má vrátiť zo služobnej cesty jej šéf. Darla sledovala ako sa ľudia prechádzajú, zopár ľudí sa zastavilo a nazrelo do jej stánku, ale hneď odišli. O ozdoby, ktoré predávala, nemal nikto záujem, asi preto že ceny boli vysoké. Darla si s povzdychom sadla a vtom niečo zaujalo jej zrak. Pohyb za jedným zo stánkov. Videla, že sa niekto skryl a odtiaľ sledoval ľudí naokolo. Darla si tiež všimla dvoch Pakledov prichádzajúcich k jej stánku. Tieto čudne vyzerajúce príšery vyzerali akoby utekali a ich tváre boli pokryté lesklým potom. Obidvaja mali oblečené hrubé uniformy napriek značnej horúčave, a obidvaja boli ozbrojení. Jeden z Pakledov sa pozrel na Darlu a povedal:

„Hľadáme ho.“
„Koho? “ opýtala sa Darla.
„Povedal, že nás urobí silnými.“
Darla tomu nechápala:“ O kom vlastne hovoríte? “
„Klamal nás. Hovoril, že nás urobí silnými.“

Darla si znova povzdychla a rozhodla sa tieto dve príšery ignorovať. Práve keď si išla sadnúť, zacítila, ako sa niečo dotklo jej pravej nohy. Pozrela sa dolu. Pri jej nohách ležal muž, ale vyzeral inak ako ľudia ktorých bežne vídala. Darla sa prikrčila, pozrela naňho a spýtala sa:“ Čo robíte? “

„Pomôžte mi,“ povedal muž potichu.“ Pomôžte mi dostať sa preč od týchto dvoch.“
Darla sa pozrela na pult a pocítila šklbnutie rukávom. Obzrela sa späť na muža. Hodil na ňu prosiaci pohľad.
„Prosím.  Nech ma nenájdu.“

Darla si prezerala črty tváre toho muža. Hoci vyzeral ako človek, bolo na ňom niečo zvláštne. Jeho pokožka bola veľmi bledá a oči mal žlté. Čirne vlasy mal uhladené za vysokým čelom. Oblečenú mal čiernu uniformu. Vyzeral dosť nevšedne a Darla chvíľu premýšľala.

„Hej! “ povedala dvom Pakledom.“ Videla som tadeto prechádzať niečo, čo sa podobalo na človeka. Skrylo sa to za tamten stánok s jedlom.“ Darla ukázala naľavo. Pakledi sa tam išli pzrieť.
„Ďakujem, „ozvalo sa za Darlou. Obzrela sa.  Muž vstal a sledoval, ako Pakledi odchádzajú.
„Prečo Vás hľadajú? “ chcela vedieť Darla.
„Mal som s nimi nejaké kšefty. Neuvedomil som si, že majú dobrú pamäť.“
„Mmm,nie je veľmi múdre pohnevať si Pakledov. Sú pomalí, ale ak ich vyprovokujete, môžu byť nebezpeční.“
„Vďaka za radu.“ Muž sa znova pozrel, či sa Pakledi náhodou nevracajú. Keď videl, že najrozumnejšie bude odísť, vydal sa smerom k mestskej bráne.
„Hej! “ zvolala Darla.“ Kto ste? “
Muž sa obzrel a s úškrnom zakričal:“ Volajte ma Lore.“  

Darla sledovala, ako odchádza. Bol to ten najzvláštnejší muž, akého kedy videla. Po celý zvyšok dňa si proste nemohla pomôcť a stále na neho myslela. Jej myšlienky prerušil príchod šéfa. +
„Nič ste nepredali! “ jej šéf bol Falconor a jeho zelená pokožka o stupeň zbledla, keď sa hneval.
„Čo ste robili celý ten čas? ! Ste tá najlenivejšia asistentka akú poznám! “ jeho hlas silnel.
Darla mu tiež odpovedala poriadne nahlas:“ Čo je Vám? Vaša cesta nebola taká úspešná ako ste dúfali? Selene Vám nepreukázala láskavosť? ! “ pozrela sa na stánok stojaci oproti a na veľmi rozrušene vyzerajúcu Orionku, ktorá sa rýchlo ukryla.
„Ako to myslíte? “ dožadoval sa odpovede Darlin šéf.
„Ale Tarkin! Predsa každý vie o Vás a o Selene. Len škoda že sa nikto nezaujíma o tieto žalostné veci, ktoré sa snažíte predávať! “ kričala Darla, potom niečo zdvihla z pultu a podržala to pred Tarkinovými očami.
„Kto napríklad kúpi Klingonský leštič na čelo. Za posledných 100 rokov sa na Corbine 4 neukázal nijaký Klingon. Tieto veci sú len predražené nezmysly.“
„Ste prepustená! “ zvrieskol Tarkin a roztrasenými rukami ukázal na ulicu.“ Odíďte! A vráťte mi uniformu! “
„Hneď?“ spýtala sa Darla posmešne. Potom nechala sklouznout rukáv ze svého ramene a odhalila tak opálený vršek paže.
„Nie! “ zvolal Tarkin a  zdvihol obidve ruky aby ju zastavil.
„Šaty vám vrátím.“ povedala Darla a hlavou kývla smerom k Seleninmu stánku.“ Je to jedena z jejích odložených věcí a okrem toho to nie je môj štýl.
„Ja som to vedel, že si nemám najímať Uloniona ako asistenta, a už vôbec nie ženskú. Hovorili mi, že nemám veriť ženám! Oni vedeli, že s Vami budú problémy! “
Darla sa uškrnula.“ Môžete im povedať (odmlčela se) že mali úplnú pravdu.“ zasmiala sa a nabrala smer k mestskej bráne. Prechádzala ulicami a prišla na námestie. Uvidela zmätok. Vyzeralo to na bitku.

Darla sa dostala bližšie k bitka a uvidela Lora, ako dvíha nad hlavu Pakleda, ktorý ho prenasledoval. Druhý Pakled ležal na zemi v bezvedomí. Na druhej strane námestia zbadala ženu, ktorá utekala a ukazovala na bitku. Za ňou išli dvaja strážnici. Tvorili si cestu pomedzi dav. Lore zbadal, že smerujú k nemu. Pustil Pakleda na zem, udrel ho päsťou a rozbehol sa ulicou preč.

Darla si všimla, kde Lore uteká a rozhodla sa ísť za ním. Zdalo sa že už ide dosť dlhú dobu. Otočila sa.  Zrazu jej niekto zakryl ústa rukou a pritlačil ju na stenu tvárou k stene.
„Prečo ma prenasledujete? “ zisťoval Lore. Darla mu naznačila, aby si dal ruku z jej úst preč.
„Bola som zvedavá čo robíte.“
Lore sa upokojil keď zistil, kto to je.
„To ste Vy! Moja záchrankyňa zo stánku! “
„Videla som ako bojujete s Pakledmi. Musíte mať veľa sily keď dokážete zdvihnúť dospelého Pakleda. Kto ste? “
„Ste zvedavá,“ uškrnul sa Lore a chcel niečo povedať, ale vtom zbadal dvoch strážnikov. Išli smerom k nim.
Darla premýšľala.“ Nezastavia sa, kým Vás nenájdu. Mám izbu v Unicorn Inn, môžete si tam oddýchnuť.“
Chytila Lora za ruku.“ Tadiaľto,“ povedala a išli smerom tam.
Darlina izba bola malá. Primerane pre jedného. Bolo tam pár stoličiek, stôl a malá posteľ. Darla zapálila sviečku a položila ju na stôl. Lore podišiel k oknu a vyzrel von. Stmievalo sa. Otočil sa a prešiel cez izbu k stolu.
„Nechápem. Prečo mi pomáhate? “
Darla mykla plecom.“ Nemám rada Pakledov. Smrdia.“
Lore sa trochu usmial.“ Oceňujem že mi chcete pomôcť.“
„To nestojí za reč,“ poznamenala Darla.
„Mohol by som Vám ukázať ako si cením Vašu pomoc.“ povedal Lore a
oprel Darlu chrbtom ku stene. “ Ešte nikdy som nestretol ženu ako ste Vy. Nádherné červené vlasy a bledofialové oči. Ste Ulonionka, však? “
Darla bola prekvapená Lorovým približovaním.
„Vaše pozorovacie schopnosti sú obdivuhodné, Lore, ale-ustúpte.“
„Viem, prečo ste mi pomohli. Nemohli ste proste zniesť myšlienku, že by ste už nevideli takého úžasného chlapíka ako som ja.“
„Varujem Vás, Lore, ustúpte.“ Darlin hlas ochladol a keď sa Lore naklonil aby ju pobozkal, Darla položila svoju ruku na Lorov hrudník a so silným odstrčením ho odhodila cez celú miestnosť na jednu zo stoličiek. S prekvapením na ňu pozrel.
„Bojachtivá,“ povedal a vstal zo stoličky. Udržoval si od nej odstup a videl že by to spravila znova keby sa ešte o niečo pokúsil.
„Prepáčte Lore, ale varovala som Vás. Chcem sa prezliecť, takže by ste sa mali otočiť.“
„Musím? “
„Áno,“ zahlásila Darla a začala si rozopínať gombíky vzadu na odeve.
„Nepotrebujete pomoc?“ ozvalo sa za ňou. Darla sa obzrela poza rameno a videla, že hoci je k nej otočený chrbtom,vidí jej odraz v okne. Darla nesúhlasne odsekla a Lore zdvihol obranne ruky.
„V poriadku, počkám na Vás na chodbe.“ Pri odchode sa zastavil medzi dvermi, obzrel sa a uvidel že Darla si už vyzliekla šaty a měla na sobě krátké bílé kombiné.
Lore sa pri tom pohľade usmial.
„Pekné nohy,“ poznamenal.
„Von!“ zvolala Darla a ukázala smerom na chodbu.

Lore vyšiel z izby. Usmieval sa a myslel na to, čo sa práve stalo. Darla sa mu začínala páčiť. Prišiel k malému oknu a pozeral na ulicu. Videl svetlá z domov a pár ľudí smerujúcich domov alebo do Unicorn Innu. Otočil sa. Darla vyšla z izby. Mala oblečenú bledomodrú kombinézu a na nej dlhý čierny kabát. Obuté mala vysokéčierne topánky. Červené vlasy mala stiahnuté malou ozdobou a pri páse mala pripevnený malý nôž. Prišla k Lorovi, ktorý na ňu pozeral obdivným pohľadom.

„Veľmi pekné,“ poznamenal.
Darla na neho pozrela a povedala:
“Zájdem dole do hostinca. Potrebujem sa najesť a odovzdať toto.“ Zdvihla balík s oblečením. Boli to šaty, ktoré mala oblečené predtým. Zišli dole schodmi.
Unicorn Inn bol malý, ale rušný. V strede boli stoly, na ktorých sedeli ľudia. Po stranách boli malé búdky so závesmi pre ľudí, ktorí chceli mať ukromie. Lore a Darla si do jednej sadli. Prišla čašníčka s modrou pokožkou.

„2 světlá piva,“ povedala Darla. Modrá žena zaznamenala príkaz na panel.
Darla vstala zo stoličky.“ Nezdržím sa dlho,“ oznámila Lorovi a odišla k mužovi a žene na druhej strane miestnosti. Lore videl, ako si od toho muža berie malý sáčok. Vymenili si pár slov a Darla mu potom vrátila tašku s oblečením.
„Čo ste tam robili? “ vyzvedal Lore.
„Môj šéf,“ povedala trochu naštvane.“ Bola som dnes prepustená. Teraz mi naposledy zaplatil.“ Otvorila malý sáčok a začala prepočítavať peniaze.
„Na jedlo to postačí. Ste hladný?“
Lore záporne potriasol hlavou a spýtal sa: “Povedzte mi jednu vec. Prečo ste mi pomohli? A nevravte že len preto, lebo nenávidíte Pakledov.“
Darla zaváhala.“ Vzbudzujete vo mne zvedavosť, Lore. Kto ste? Nevyzeráte celkom ako človek.“
„Naozaj to chcete vedieť? “ prisunul sa bližšie k nej.
Darla prikývla. Práve keď jej išiel niečo prezradiť, Darla mu zašepkala:“ Práve sem vstúpili dvaja strážnici.“
Lore sa začal obzerať, ale Darla mu položila ruku na líce.“ Neobzerajte sa, lebo Vás zbadajú. Radšej mi povedzte, čo ste chceli povedať.“
Ruku z líca mu dala preč. Pozerali na seba a on rozmýšľal aká bude jej reakcia keď jej povie, kto je. Rozhodol sa jej to povedať.
„Keď to chcete vedieť, som android,“ povedal a čakal, ako zareaguje. Pozerala naňho s otvorenými ústami.
„Tak to je odpoveď na otázku Vašej sily,“ odsadla si a čašníčka priniesla ich nápoje. Položila na stôl dva džbány.
„Teraz o mne zmýšľate inak,“ povedal Lore trochu nevrlo.

Darla mykla hlavou.“ Videla som predtým androidov, ale neboli ako Vy.“ povedala a prezerala si jeho črty. Vysoké čelo, dlhý nos a strnulé ústa. Prišla k záveru, že na androida je celkom pekný.
„Vy ste videli okrem mňa ešte iných? “
Darla mu chcela odpovedať ale vtom sa za nimi ozval nejaký hlas.“ Dnes na námestí ste narušovali verejný poriadok. Dvaja Pakledi nám povedali že ste ich napadli. Pôjdete so mnou. Musíme sa Vás spýtať na pár otázok.“
Darla a Lore uvideli pri stole policajta. Bol vysoký a chudý. Bol oblečený v čiernej uniforme a na hlve mal prilbu s displejom, na ktorom mohli vidieť napísané informácie o Lorovi.
„Mýlite sa, pane.“ Darla vstala.“ Tento muž bol so mnou celý deň.“
„S Vami sa tiež potrebujem rozprávať. Vy a tento muž ste boli dnes videní na námestí. Pôjdete so mnou aj Vy.“
„To si nemyslím,“ povedal Lore a vstal.
Policajt sa obzrel:“ Neklaďte odpor. Mám povolenie použiť silu.“
Lore sa posmešne usmial:“ Kto ste? “
„Som enforcement droid 216 a zatýkam Vás.“
„To je to, čo som Vám chcela povedať,“ povedala Darla Lorovi,“ strážnici u nás sú roboti.“
„Pôjdete so mnou? “ spýtal sa strážnik Lora.
„A čo ak poviem-NIE,“ Lore sa postavil pred strážnika. Darla sa otočila a uvidela, že do hostinca prichádzajú ďalší strážnici. Okolo Lora a strážnika sa utvorila skupinka zvedavcov. Darla vedela, že ľudia navštevujúci Unicorn Inn radi porušujú zákon. Videla dokonca, že niektorí uzatvárajú stávky a točilo se tam veľké množstvo peňazí.
Keď vstúpili ďalší dvaja strážnici, Darla prišla k davu. Spravila si medzi ním cestu a stala si pri muža, ktorý něco lovil po kapsách.“ Toto vyzerá byť na dobrú bitku,“ a vytáhl pár mincí.“

„Vsadím se,“ řekla Darla a muž, aniž by se podíval okolo, dal 4 mince do její ruky. Darla se zadívala do dlaní a po chvíli přemýšlení se vydala davem a začala vybírat sázky i od ostatních. Zrazu výkrik z opačnej strany miestnosti prinútil Darlu otočiť sa. Jeden zo strážnikov zhodil na zem ženu. Darla v nej spoznala tú čašníčku s modrou kožou. Čašníčka pri páde rozliala pár nápojov na obrovského Drollského baníka. Meral okolo ôsmich stôp. Drollskí baníci pracovali v baniach neďaleko Quintonu. Drolskí baníci nemají rádi když se s nimi strkáte a co hůře, když jim vylijete pití!

„Hej! “ zvolal obor.“ Rozliali ste mi drink! Strážnik-nestrážnik, za toto zaplatíte! “ Potom zvalil strážnika na zem a začal doňho kopať. Strážnik, ktorý predtým kázal Lorovi, aby išiel s ním, chcel svojmu kolegovi pomôcť. Vtom ho Lore tresol do prilby. Tá spadla na zem. Lore sa na strážnika pozrel. Tam, kde mali byť oči, boli len prázdne jamky, z ktorých trčali drôty. Padol na zem.  Ďalší strážnik  pribehol k Lorovi. Lore ho zdrapil za krk a odhodil ho od seba. Strážnik s rachotom dopadol na zem. Ostala po ňom len kopa šrotu.
Na opačnej strane hostinca so záujmom sledovali dvaja muži  vzniknutú situáciu.  Potom vyšli von. Kým v dave prepukla bitka, Darla hľadala Lora. Ten práve dvíhal nad hlavu nejakého trpaslíka.“ Ty krpatý. . . . . . .“ čokoľvek povedal ďalej, dav ho prekričal. Lore zbadal Darlu. Lore odhodil trpaslíka preč, nestarajúc sa o to, kde dopadne.

„Zabávate sa? “ spýtala sa Darla.
„Kde ste boli celý ten čas? “ vyzvedal Lore. Darla nehovorila nič, ale ukázala Lorovi plnú dlaň mincí.
„Bola som zamestnaná robením malej zbierky. Myslím, že by sme mali vypadnúť.“ Lore súhlasne prikývol a obidvaja zamierili smerom von z hostinca.
„Uau, Lore, vy teda viete zabaviť dievča,“ povedala Darla.
Lore sa zasmial:“ Vy ste celkom výnimočná.“

Obidvaja sa zasmiali a začali bežať na námestie. Za nimi išli dva tiene. Boli to tí dvaja muži, ktorí sledovali Darlu a Lora už v hostinci počas bitky. Keď tí muži prišli k nim, Lore zhodil jedného z nich na zem a druhému priložila Darla na krk nôž.

„Prečo nás sledujete? “ chladne sa spýtala Darla a dívala sa, ako sa muž nemôže vyslobodiť z Lorovho zajatia.
„Ostaňte, ako ste,“ kázal Lore mužovi.
„Nezraňte môjho syna,“ zaprosil ten druhý.
„Zdvihnite ho,“ povedala Darla. Lore zdrapil muža za rameno a zdvihol ho na nohy.
„Nechceme Vám ublížiť,“ povedal ten starší, “ale chceme sa s vami porozprávať.“
Lore nechal mladíka na pokoji, ktorý sa potom otočil a zazeral na Lora. “Už sa ma viac nedotýkajte!“ zakričal mladík.
Lore věnoval muži úšklebek a urobil k nemu krok.
„Nechajte ho, Lore,“ ozvala sa Darla.
Lore sa pozrel za seba, potom na muža, postavil sa pred neho a spustil ruky.
„Kto ste?“ chcela vedieť Darla, ešte stále však držala nôž.
„Ja sa volám Drax a toto je môj syn Kaleb. Prišli sme z Corbinu 3. Videli sme vás v hostinci. Chceme vás poprosiť, aby ste nám pomohli.“
„Čože?“ spýtal sa Lore.
„Naša planéta potrebuje pomoc. Ukradli nám Dračie srdce. Mysleli sme si, že by ste nám ho mohli pomôcť získať späť.“ Zrazu začali padať dažďové kvapky.
„Je tu niekde miestnosť kde by sme sa mohli porozprávať?“ spýtal sa Drax a obliekol si plášť.
„Mohli by sme sa vrátiť do mojej izby v hostinci,“ navrhla Darla a ako sa vracali do Unicorn Innu, dážď silnel. Vošli do Darlinej izby a Drax začal rozprávať o Dračom srdci.“ Dračie srdce je špeciálny kameň, ktorý je zdrojom tepla, svetla a pomáha rastu plodín, ktoré jeme. Je vyrobený z masonitu. Je to vzácny kameň, ktorý vysiela slnečné lúče. Je veľmi starý. Ukradli nám ho predvčerom. Moji ľudia umierajú. Bohužiaľ nedokážeme ten kameň nájsť a priniesť ho späť.“
„Viete, kto Dračie srdce ukradol?“ spýtala sa Darla.
„Podozrievame z krádeže Crivetov,“ odpovedal jej Kaleb.“ Criveti? “ začudoval sa Lore, „o nikom podobnom som ešte nepočul“
„Criveti sú malé príšery žijúce v jaskyniach na Corbine 3. Hovorí sa, že pred zemetrasením žili v meste.“
„Prečo by vám to Dračie srdce kradli? “
„To neviem, ale potrebujeme pomoc. Pricestovali sme sem v malej vesmírnej lodi.“ Starší muž vstal a Kaleb tiež.
“Ráno odchádzame. Pôjdete na Corbin 3 s nami?"
„Prečo by sme vám mali veriť? “ spýtal sa Lore.
„Jediné, čo vám môžme dať, je naše slovo. Potrebujeme pomoc a po ukážke Vašej sily a statočnosti (pozrel na Lora) si myslím, že ste jediný kto to dokáže. Ak sa rozhodnete ísť, stretneme sa pri doku 9 skoro ráno.“ Potom sa rozlúčili a odišli.
„Čo si o tom myslíte, Lore? “ spýtala sa Darla a sadla si na posteľ. Lore na chvíľu premýšľal.“ Neviem. Ale aj tak musíme odísť z Corbinu 4.“
„My? Čo myslíte tým slovom? Mala som pocit že Drax hovoril o Vás, nie o mne.“
„Dobre, ostaňte si tu. Ste bez práce a okrem toho Vás budú hľadať strážnici,“ povedal Lore a sadol si vedľa nej na posteľ. Pozrel sa jej do očí.“ A okrem toho to možno bude zábava.“ Dlho sa na seba pozerali.
„OK,“ povedala Darla,“ aspoň konečne opustím túto nudnú planétu.“ Když položila nohy na postel, Lore si poposedl trochu blíže k spodní části postele.
„Mám vás tam vzít?“ opýtal sa a pozrel na ňu nádejným pohľadom.
„Zajtra nás čaká dlhý deň a ja by som si chcela trochu oddýchnuť. Dobrú noc, Lore.“ A otočila sa k nemu chrbtom.

Lore vstal z postele a prišiel k oknu. Videl že Drax a Kaleb odchádzajú. Otočil sa a zbadal, že Darla už spí. Odišiel z izby. Zišiel dole do hostinca, kde sa už situácia upokojila. Lore našiel voľný stôl a sadol si. Premýšľal nd Draxom, Kalebom nad Dračím srdcom. Dúfal, že na Corbin 3 pôjde Darla s ním. Zamiloval sa do nej. Zamrazil ho zlý pocit keď si pomyslel na Omicron Theta, na svojho otca Dr. Soonga, Data a Borgov. Nevedel ako bude Darla reagovať keď zistí, čo sa odohralo v jeho živote. Možno jej to raz povie-ak ešte bude pri ňom. Vyšiel schodami do jej izby. Ešte stále spala. Podišiel k jej posteli, kľakol si a sledoval, ako spí. Zamyslel sa nad tým, čo by spravila, keby sa zobudila a našla ho takto. Pri tej predstave sa usmial a potom si spomenul, ako ho odhodila cez celú miestnosť. Znova sa usmial. Potom si sadol pri okno a čakal, kým sa Darla zobudí.

Ráno Lore a Darla opustili Unicorn Inn. Cesta k doku im netrvala dlho. Našli tam Draxa a Kaleba ako čakajú pri lodi. Bola to malá biela loď. Drax sa usmial, keď videl Lora a Darlu prichádzať.

„Som rád, že ste sa rozhodli nám pomôcť. Vedel som, že môj výber bol správny.“
„Ahoj,“ pozdravil Lore Kaleba. Urazený mladík neodpovedal a vyšiel po rampe na loď.
„Toto vyzerá byť na zaujímavý výlet,“ povedal Lore Darle. Darla mu odpovedala: “Nič si z toho nerobte. Já ho také nemám nijak v oblibě, ale chovejte se slušně.“
Všimli si, že Kaleb si sadol do kresla pre pilota. “Vieš pilotovať tento stroj? “ spýtal sa Lore.
„Stavte sa, že áno. Som dobrý pilot,“ odsekol mladík. “Můžu kolem vás létat dokola.“

Lore sa chystal na odpoveď, ale štuchnutie od Darly do rebier ho zastavilo.
„Ideme,“  zahlásil Drax a sadol si na miesto pre druhého pilota.“ Žiadne hádky. Pán Lore len žartoval. Máme pred sebou dlhú cestu.“
Keď vzlietli, Darla sa pozrela von z okna a vzdychla si. Lore sa k nej naklonil:“ Ste šťastná, že odchádzate? “
„Corbin 4 bol dlho mojím domovom, ale nemám príjemné spomienky. Som rada že idem preč.“ Znova sa pozrela von oknom a potom si sadla. Lore na ňu stále hľadel. Nepovedal nič a potom si sadol aj on. Po nejakom čase prebral Drax od svojho syna riadenie lode. Otočil sa k Lorovi:“ Vy nemáte môjho syna rád. Však, pán Lore? “
„Trochu,“ odpovedal Lore.
„Kaleb býva niekedy arogantný-to uznávam,“ pripustil muž. Lore si spomenul, ako sa pobil s jedným mladíkom, keď prvýkrát vyšiel z laboratória Dr. Soonga.“ Stretol som už podobných, ako je Váš syn. Naučil som sa im neveriť.“
„Zdá sa, že je vo Vás veľa hnevu, pán Lore, ale môj syn Vám neublížil.“
„V rukách človeka som si vytrpel dosť.“
„Vy nie ste človek? “ spýtal sa Drax. Lore mu chcel odpovedať, ale začul nejaký hluk. Otočil saa uvidel prichádzať Darlu, ktorá si na chvíľu pospala a teraz sa zobudila.
„Už sme tam? “ spýtala sa, ešte trochu rozospatým hlasom.“ Čoskoro,“ odpovedal jej Drax.

Povrch Corbinu 3 bol pokrytý hustou džungľou. Vzduch bol veľmi horúci a vlhký. Hoci počasie na Lora nevplývalo, všimol si, že Darla spomalila chôdzu. Prišli na hlavné námestie. Darla si v jeho strede všimla vysoký obelisk. Na jeho vrchole bola diera. Niečo tam chýbalo.

„Toto je to miesto, kde býva položené Dračie srdce,“ vzdychla Darla
„Ste v poriadku? “ zisťoval Drax.“ Áno, som.“
„Chvíľu potrvá, kým si zvyknete na vzduch na tejto planéte. Ale keď si dáte niečo na jedenie, budete sa cítiť lepšie.“
Lore prišiel k Darle a rukou ju chytil okolo pása. Darla naňho pozrela zvláštnym pohľadom. “Len Vás chcem trochu podporiť,“ povedal Lore a trochu sa usmial.“ Keď ma budete chcieť prehodiť cez celé námestie, urobte to vtedy, keď sa nikto nebude pozerať:“
Jeden muž sa postavil na plošinu pod obeliskom a nahlas povedal:“ Drax a Kaleb sa vrátili aj s posilami. Títo dvaja cudzinci súhlasili, že nám pomôžu. Ctíme si vás a vítame vás. Prosím, povedzte nám vaše mená.“
„Ja som Lore a toto je moja priateľka Darla,“ oznámil. Bolo počuť šum davu, ktorý sa zhromaždil pod obeliskom.
„Pripravíme oslavu na počesť vášho príchodu,“ povedal muž  pri obelisku.

Darla a Lore vošli do niekam, kde to vyzeralo ako v chráme. Hlavná komnata bola plná zobrazení slnka a mesiaca a vysoko na jednej stene bola kresba žiarivého červeného kameňa, ktorý vyzeral ako keby ho tam dal niekto z neba.
„Čo tu robíme! “ povedal Lore a začal sa prechádzať hore-dolu po miestnosti.
„Sadnite si, Lore.“
„Nie je tu vôbec nič! “  vyzeral nahnevane“ A kvôli tomu nás sem volali.“
Darla sa pozrela von oknom.“ Máte pravdu, Lore. Je to tu prázdne. Vyjadruje to smútok týchto ľudí.“
„Prečo odtiaľto neodišli? ! Majú predsa vesmírne plavidlá! Mohli už dávno odletieť niekam, kde je lepšie,“  povedal Lore a sadol si do kresla. Darla si vzdychla, dala si dolu kabát a sadla si do kresla vedľa Lora.
„Títo ľudia potrebujú našu pomoc. Sľúbili sme im to.“
„Dobre, ako chcete. Ostaňte si tu. Ja si nájdem nejakú malú loď a odídem. Pôjdete so mnou? “ spýtal sa Lore a vstal z kresla.
„Myslím, že by sme mali počkať. Uvidíme, čo nám povedia títo ľudia. Mali by sme dokončiť, čo sme začali.“
„Fajn, ale ja tu dlhšie ostať nemienim. Z tohoto nič nezískame! Musíme im povedať, že odchádzame.“
„Vy ste sem prišli preto aby ste z tohoto niečo vyťažili, Lore? “
„Vy nie? “  zaškeril sa na ňu Lore. Potom sa na seba dlho pozerali. Lore si všimol, že Darla sa začervenala.
„Lore, oni nás potrebujú,“ povedala Darla pomaly. Lore prišiel k nej a sklonil sa k nej.
„Oni potrebujú? “  spýtal sa Lore s úškrnom,“ A čo potrebujete Vy? “ Darla sa znova začervenala. Farba jej tváre ladila s jej červenými vlasmi . Sklonila hlavu. O chvíľu sa zasa pozrela na Lora.
„Nie je to tak dávno, čo som rozmýšľala takisto ako Vy. Prišla by som sem a zobrala by som, čo by sa dalo.“
Lore posmešne zdvihol obočie akoby neveril, čo práve od nej počul. Vstal a sadol si vedľa Darly na kreslo.
„Keď som bola mladšia,“  začala rozprávať a otočila sa k nemu,“ patrila som do bandy výtržníkov. Boli sme strašne arogantní a namyslení. Chodili sme po dedinách a mestách, brali sme všetko čo sa dalo a vôbec sme sa nestarali o to, či pri tom niekoho zraníme. Raz sme vrazili do jednej malej dediny v horách. Vlúpala som sa do jedného malého domu a začala som prehľadávať kuchyňu. Zobrala som odtiaľ trocha jedla a pár kusov oblečenia. Zrazu som z opačnej strane kuchyne začula nejaký zvuk. Išla som tam a uvidela prikrývku. Zdvihla som ju a pod ňou som našla 2 deti.
Chlapca a dievča. To dievča kričalo:“ Prosím, nezabite nás! “ Deti boli šialené od strachu. Išla som ich zabiť. Ale ten chlapec ma úplne vystrašil. Bol tak strašne chudý, že mu bolo pod kožou vidieť kosti. Nedokázala som sa naňho ďalej pozerať. Ušla som. Nasadla som do transportéra a odišla. Nikomu som nepovedala kam. Sľúbila som si, že s takýmto životom prestanem. Pohľad na toho chlapca ma stále prenasledoval. Rozhodla som sa z Ulonie odísť. Odišla som na
Corbin 4. Zakotvila som v Quintone a našla som si prácu v stánku.“ Keď dohovorila, vstala z kresla a prišla k oknu.
Otočila sa naspäť k Lorovi.“ A vy ste sa ako dostali na Corbin 4? “
„Naozaj to chcete vedieť? “
„Áno. Ako ste boli. . . . . . . . .“  chvíľu rozmýšľala nad vhodným výrazom“ vyrobený? “  povedala napokon.
„Bol som vytvorený,“ opravil ju Lore. Podišiel k Darle a naklonil sa k nej.“ Počuli ste už niečo o Omicron Theta? “
Pozrela sa mu priamo do očí. Pokrútila záporne hlavou.“ Nie,“ povedala nakoniec.
„Títo ľudia! “ zaškeril sa Lore.
„Vy ste boli jediný? “ začala sa vypytovať a sadla si za stôl.
„Nie. V rodine Soongovcov bolo 5 androidov. Prví dvaja boli nefunkční a potom rozobratí. Potom nasledoval B-4, ale v jeho programe sa vyskytla chyba. A ani neviem, čo sa sním stalo. Potom som bol vytvorený ja. Bol som bezchybný  a fungoval po každej stránke.“ Lore na chvíľu prestal rozprávať a sadol si do kresla.“ Bol som otcovou pýchou a radosťou.
„Vášho otca? “ Darla sa trochu zarazila.
„Áno,mal som otca. Starý dobrý „často špatně“ jak mu
říkali.“
„Prečo bol tak nazývaný? “
„Pretože hoci bol veľmi múdry, podľa ľudských noriem, nikdy nás nemohl rozlišit.
Všetci sme boli vytvorení podľa jeho vlastného vzhľadu.“
„Myslím, že to muselo byť trochu mätúce,“ ozvala sa Darla.
Lore se zvedl z křesla a usedl zpět na palandu. „Dobře si to pamatuji,“ povedal Lore a spravil si pohodlie. “Bol som ako hračka, ktorú rád predvádzal ľuďom!“ vyprskol Lore a skrivil ústa.“ *Ukáž ľuďom, ako vieš skriviť železnú tyč, Lore* hovorieval otec. Urob toto, urob tamto! Čoskoro ma to prestalo baviť. Bol som z toho znechutený. Sľúbil mi, že ja budem jediným funkčným androidom a že nijakí iní nebudú! NIJAKÍ!!!“  vykríkol Lore a oprel si lakte o kolená.“ Nikdy mi nedal šancu“ povedal a zdvihol zrak. Vyzeral nahnevane a rozrušene.
„Za to, čo urobili, som ich potrestal.“
„Lore, čo sa stalo? “
„Všetkých som zničil.“
„Celú planétu?“ Darla sa zamračila.
„Všetko! “ povedal Lore a čakal, ako zareaguje.
„Prečo?“ Darla žmurkla neveriacky očami.

Lore váhal s odpoveďou. Darla bola stále v miestnosti. Neutiekla. Na tejto žene bolo niečo, čo Lora priťahovalo. Chvíľu premýšľal a začal hovoriť.“ Zobrali ju odo mňa preč,“  zašepkal a Darle sa zdalo, že v jeho žltých očiach vidí slzy. Ale pokračoval.
„Ona bola jediná, kto ma z celej tej úbohej planéty zaujímal. Zobrali ju odo mňa preč. Nedostal som ani šancu rozlúčiť sa s ňou.“
„Kto to bol? “
„Volala sa Jana. Bola asistentkou v laboratóriu môjho otca. Mal som rád jej spoločnosť. Ona sa ku mne správala celkom inak ako ostatní.“ Lore na chvíľu prestal rozprávať, zadíval sa na Darlu a povedal:“ Trochu mi ju pripomínate.“ Darla sa usmiala a počúvala Lora ďalej.“ Otec a ja sme sa pohádali, lebo som sa pobil s jedným z farmárových synov. Potrestal ma tak, že som bol zavretý v laboratóriu. Musel som byť stále tam. Všimol som si, že otec sa pokúša
stvoriť nového androida. Cítil som rozpaky. Sľúbil mi, že už žiadneho iného nevytvorí-ale predsa ho len stvoril.
Nahneval som sa a odišiel z laboratória. Cesta odtiaľ viedla cez dielňu, kde pracovala Jana. Smeroval som do skladu. Tam som sa trochu ukľudnil. Jana prišla za mnou. Spýtala sa ma, čo sa mi stalo. Keď som jej to povedal, začala ma upokojovať. Začali sme sa bozkávať. (Darla sa pri týchto slovách usmiala. )Potom sme sa milovali. Po tejto udalosti sme sa začali stretávať kedykoľvek sa dalo. Počase jsem mohl opustit laboratoře a jít do kolonie.
Jana mi robievala sprievod. Často sme skončili v jej byte. Byť s ňou znamenalo pre mňa všetko na svete.
Po milovaní som
ležal vedľa nej, hlavu som mal položenú na jej hrudi a rozmýšľal nd tým, že ona ma naučila cítiť sabyť úplným. Náš vzťah ale vyšiel najavo a ju poslali na jednu z kolónií na mesiaci patria Omicronu. Môj otec totiž tvrdil, že hoci mám nainštalovaný sexuálny program, bola chyba, že som ho použil.“ Pri týchto slovách Darla vstala, prišla k nemu a kľakla si pred neho. Lore sa na ňu pozrel a Darla videla v jeho očiach uvidela slzy. Pokračoval:

„Možno som len android, ale viem čo je láska. Poznám rozdiel medzi spuštěním programu a milovaním. Ale môj otec tomu neveril. Dozvěděl jsem se, že budu deaktivován a rozebrán.“
„A potom ste sa tým ľuďom pomstili.“
„Áno,“  povedal Lore s malým úškrnom, ktorý ale hneď zmizol a v očiach sa mu znova objavili slzy.

Darla vstala z kľaku, chytila mu hlavu do svojich dlaní, pozrela sa na neho a potom ho jemne pobozkala na ústa.
Lore jej bozk vrátil. Objali sa a ich bozkávanie sa zintenzívnilo. Na chvíľu prestali a Darla sa pozerajúc na Lora povedala: „Vezmeš si mě?“

Lore bol trochu zaskočený jej požiadavkou a naklonil sa dopredu. Prsty dal na jej pery. “Nie tu,“  šepol , „počujem niekoho prichádzať.“ Darla ho pobozkala na prsty a zrazu niekto zaklopal na dvere.
„Vstúpte,“  povedal Lore.
Dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpil Drax spolu s ďalšími dvoma mužmi.“ Prichystali sme oslavu na vašu počesť.
Nemáme toho veľa ale vieme sa rozdeliť.“
Lore s Darlou išli za nimi na námestie. V strede hneď pod obeliskom bol dlhý prestretý stôl. Bolo na ňom trochu jedla a pitia.“ Ja nejedávam,“  zašepkal Lore Darle.
„Tak predstierajte, že áno. Neurazte týchto ľudí.“ Drax im nalial prípitok.“ Sme radi, že ste tu. Keď som vás videl bojovať v tom hostinci so strážnikmi, vedel som že vy ste jediní kto nám dokáže pomôcť.“ Drax sa potom obzrel na skupinku mladíkov. Darla medzi nimi rozoznala Kaleba a uhádla, že ďalší traja sú Draxovi synovia.
„Kaleb nebol nadšený mojím výberom. Ale obaja ste sa postavili proti strážnikom. Voľakedy sa pokúšali rozšíriť svoj vplyv aj sem, ale čoskoro pochopili, že tu nie sú vítaní.“

Darla si všimla, že Lore dostal tanier s jedlom. Lore z taniera zobral niečo čo vyzeralo ako zelenina a začal to ovoniavať. Spravil grimasu a chcel jedlo znovu položiť naspäť, ale Darla mu naznačila aby to aspoň ochutnal. Kúsok si odhryzol a položil zeleninu znova na tanier. Darla sa musela premáhať, aby sa nezasmiala.

Potom sa pozrela na obelisk.“ Toto je to miesto, kde bývalo položené Dračie srdce? “  spýtala sa a dala si kúsok chleba.
„Áno,“  odpovedal jej Drax.
„Ako sa k vám Dračie srdce dostalo? “  spýtal sa Lore a spomenul si na kresbu na chrámovej stene.
„Hovorí sa, že raz sa na Corbin 3 zatúlal drak. Stal sa naším ochrancom a keď zomrel, daroval Corbinu 3 svoje srdce.
Ale je to len rozprávka, ktorá sa rozpráva malým deťom. V skutočnosti dopadol na Corbin 3 meteorit. Ten kameň sa nepodobal ničomu, čo sme poznali. Má vzácnou schopnost vyzařovat paprsky a teplo našeho slunce. Dokonce i poté co slunce pohaslo.
Ten kameň dáva svetlo a teplo.“
„Prečo si myslíte že Dračie srdce zobrali Criveti? “  spýtala sa Darla.
„Nie sme si istí, ale myslíme si, že ho používajú ako energiu pre generátory, ktoré im pomáhajú s prácou v bani,“  povedal Drax a ukázal do diaľky.“ Criveti žijú v horách na severe odtiaľto. Pôjdeme tam zajtra s vami. Cesta do hôr zaberie jeden deň. Je tam zahrabané celé mesto a myslíme si, že práve tam Criveti odniesli Dračie srdce. Dúfam, že budete úspešní. Poslali sme tam prieskumný tím  hneď ako bolo Dračie srdce ukradnuté, ale nikdy sa nevrátili. Iba Kaleb áno.“

Ako to Drax hovoril, Lore si všimol, že Kaleb vyzerá veľmi znepokojene. Pozeral sa na svojho otca a snažil sa povedať niečo svojmu bratovi. Lore pozoroval, o čo ide. Usmial sa, keď začul kúsok ich rozhovoru.
„Nesmieš to povedať otcovi“  Kaleb hovoril bratovi,“ zajtra budem sprevádzať našich záchrancov. Neuspejú. Zaistím to.“  Potom vstal od stola a odišiel.
Po jedle odišli Lore a Darla do izby v chráme. Len čo vstúpili, Lore rýchlo zavrel dvere.“ Všimol som si, že Kaleb sa počas stolovania rozprával s bratom. Zdá sa, že vie o Dračom srdci viac, ako by sme si mysleli. Bude jeden zo sprievodcov, čo pôjdu zajtra s nami.“
„To ako vieš? “  spýtala sa Darla.
Lore ukázal na svoje uši a poznamenal:“ Dobrý sluch.“
„Kalebovi nedôverujem,“  povedala Darla, rozpustila si z copu dlhé červené vlasy, zívla si a vystrela sa na posteli.
Keď to Lore videl, usmial sa.“ Je tu miesto ešte pre jedného? “  spýtal sa nádejne.
Darla odpovedala s úsmevom:“ Samozrejme.“
Lore prijal jej pozvanie a ľahol si vedľa nej. Darla nad obidvoma rozprestrela prikrývku. Premiestnila sa bližšie na Lorovu stranu. Chvíľu sa na seba pozerali. Potom ju Lore pobozkal. Keď sa na chvíľu oddialili, Lore znožil nohy z postele a vstal odtiaľ. Darlu to zmiatlo.“ Niekde je chyba? “  spýtala sa Darla, posadila sa a chytila Lora za ruku. Otočil sa k nej.“ Chyba nie je v tebe, ale vo mne,“  povedal.
„Čo tým myslíš? “  povedala Darla a Lore si sadol vedľa nej.
„Je to kvôli tomu dievčati-Jane? “ So mnou to tak nebude. Mňa nikto preč nepošle,“  povedala Darla stále ho držiac za ruku. Lore sa jej pozrel hlboko do očí.
„Nie,“ konečne povedal a na tvári sa mu zjavil vážny výraz.“ Zabila si niekedy? “  spýtal sa jej úprimne.
„Prečo sa pýtaš? “  zaskočila Darlu jeho otázka. Lore si odtiahol svoju ruku od jej a povedal:“ Pretože ja som zabil.“
Jeho hlas ochladol a potom jej porozprával všetko. Nič nezatajil. Povedal jej o Kryštalickej Entite, ako zmanipuloval Datu, ako mu ukradol emočný čip ktorý vyrobil ich otec, takže Data nemohol prežívať pocity. Povedal jej aj to, ako zúrivo hodil vlastného otca cez celú miestnosť a bolo mu jedno, čo sa sním stane;aj o skupine Borgov ktorú stretol a pokúšal sa ich zmeniť, a ako sa knim pripojil Data. Ako sa cítil, keď  sa Data od nich oddelil a potom ho deaktivoval.  Hovoril aj o tom, že ho Borgovia  reaktivovali a spravili z neho otroka, ako s ním hrozne zaobchádzali a tiež, ako sa pokúsil utiecť keď sa spoločenstvo Borgov začalo rozpadať a oni začali bojovať navzájom medzi sebou.

Darla ho počúvala, kým neskončil.“ No,“  spýtal sa trochu ostro, „ešte stále ma chceš? “
Darla bola trochu zmätená, jeho slová jej stále zneli v hlave. Lore odišiel k stolu. Nevidel Darline slzy. Chvíľu bolo ticho a potom sa Darla ozvala:“ Mal si ťažký život, Lore. A zdá sa, že obaja máme minulosť, na ktorú nie sme príliš hrdí.“  Lore bol od nej stále otočený chrbtom, ale stále počúval, čo Darla hovorí.  
„V niečom máš právo byť zatrpknutý. Zo skúsenosti viem, že ľudia bývajú podozrievaví k tomu, čomu nerozumejú, ale nebolo správne ako sa k tebe zachovali. V tvojom vnútri je dobro, len si mu nedal šancu vyjsť napovrch. Niektoré veci, ktoré si hovoril, však neboli správne. Žiarlil si na Data? “
Lore mykol plecami a otočil sa knej tvárou.“ Možno,“  povedal pomaly, „Data dostal šancu žiť a aj niečo dokázal. Ja som bol rozobratý na kusy, na ktoré len padal prach.“
Darla vstala z postele a išla smerom k nemu.“ Ľutuješ niečo z toho, čo si mi práve povedal? “
Lore sa na ňu chvíľu díval, dotkol sa prstami jej pier a zašepkal jej: “Si nádherná.“
Darla ho pobozkala na končeky prstov. Lore ju chytil za ruky. Darla stále čakala na jeho odpoveď.

„Len niektoré,“  povedal nakoniec.“ Ľutujem, čo som spravil Datovi a nášmu otcovi.“
„Ale to už viac nezmeníš, Lore. Nie je správne žiť minulosťou. Môžeš to však napraviť. Preto sme tu. Pomôžeme tým ľuďom nájsť ten kameň. Možno je to osud, že sme sa stretli.  Možno práve toto je šanca, ktorú sme obidvaja hľadali.“
Obidvaja prišli k posteli a sadli si.“ Stále ťa chcem,“  povedala Darla, „ale súhlasím, že toto nie je vhodné miesto.“

Darla si ľahla a naznačila Lorovi, aby to spravil tiež. Darla sa k nemu privinula a tvár si položila pri jeho krk. O chvíľu   už spala. Ako tak spolu ležali v tme, Lore rozmýšľal nad tým, čo jej povedal. Darla dokázala, že sa ho nebojí. Verí mu. Bol rád, že jej mohol povedať pravdu. Na tejto žene bolo niečo, čomu mohol veriť. Počúval, ako Darla počas spánku dýcha. Párkrát za noc sa premiestnila, ale stále zostávala v jeho blízkosti. Rozhodol sa, že ju chce a že počká na vhodnejšie miesto aj čas.

Nasledujúce ráno bola obloha zamračená. Vyzeralo to na dážď. Lore s Darlou a s troma sprievodcami, medzi ktorými bol aj Kaleb, opustili mesto. Lore stále sledoval Kaleba a prišiel k záveru, že keď ublíži Darle alebo nebodaj spôsobí jej smrť, nechá ho za to pykať. Zrazu jeden zo sprievodcov ukázal na pohorie v diaľke.“ To je domov Crivetov,“  povedal muž.“ Je riskantné ísť ďalej. Criveti lovia v noci.“
Kaleb sa ozval: “Dobre, Elan, môžeš ísť aj s Tamom domov. My s Darlou a Lorom dosiahneme úpätie hory.“
Lore s Darlou na seba pozreli.“ Buď v strehu,“  šepol jej.

Darla prikývla a obaja nasledovali Kaleba. Išli potichu, ale Lore vedel, že Kaleb má niečo za lubom. Pod úpätím hory našli vhodné miesto na prenocovanie. Po ľahkom jedle, ktoré pozostávalo zo zeleniny a chleba, Kaleb povedal že on urobí prieskum ako prvý.

„Criveti lovia v noci,“  povedal Kaleb, „a nerozpakují se nad tím na co zaútočí. Mohou být hodně hladoví.“
„Videli ste ich už? “  chcela vedieť Darla.
„Áno, videl.“ Kaleb vypadal jako když vypráví příběh. Zdálo se to vše být nějak připravené. „Bol som v skupine ktorá prenasledovala Crivetov keď ukradli Dračie srdce. Napadli nás.  Dokážu vás zožrať zaživa.“
Zrazu bolo počuť nejaký hluk. Darla vyskočila zo zeme. Zdalo sa jej, že počula zavrčanie. Vytiahla nožík.
„Ostaň nablízku,“  povedal jej Lore a otočil sa, aby niečo povedal Kalebovi, ale ten tam nebol.
„Kde je Kaleb? “
Darla sa porozhliadala:“ Náš malý zbabelec utiekol,“  povedala naštvane.

Bolo počuť zvláštny zvuk. Darla zbadala, že niečo sa usadilo na Lorovom krku. Lore to odtrhol a hodil na zem. Darla sa chystala niečo povedať, ale zrazu ju chytil Lore. Ocitla sa na zemi pri kríkoch a Lore bol vedľa nej.
„Čo robíš? “ spýtala sa, ale Lore jej rukou zakryl ústa.
„Psst,“ povedal potichu a ukázal rukou doľava. Darla sa tam pozrela. Len kúsok od nich boli Criveti. Boli malí, guľatí a pokrytí něčím co připomínalo ostny dikobraza.
Mali veľké ústa, z ktorých trčali ostré zuby. To, čo Darlu vystrašilo, boli ich oči. Boli malé a mali krvavočervenú farbu. Darlu niečo schmatlo. Jeden Crivet ju našiel a začal ju ťahať za vlasy preč od kríkov. Lore vstal a tú príšeru odkopol. Darla zrazu zacítila niečo na svojej nohe. Bol to vychudnutý Crivet a pokúšal sa ju pohryznúť. Prepichla tú príšeru nožíkom a zdvihla ju. Crivet sa chvíľu vrtel na čepeli noža a potom prestal. Darla stiahla nožík a Crivet sa zviezol mŕtvy na zem.

Lore mal jedného Criveta na chrbáte. Darla mu ho chcela dať preč. Lore však zdrapil Criveta za krk, odtiahol si ho z chrbáta, chytil ho do obidvoch rúk, zakrútil s ním vo vzduchu a prudko ho odhodil na zem. Zo zeme a zo stromov začalo zrazu vyliezať veľké množstvo týchto príšer.
„Musíme ísť,“  ozval sa Lore, „je ich na nás príliš veľa.“

Keď bežali cez les, Darla sa obzrela a videla, že Criveti ich naháňajú. Criveti vydávali pri behu čudný bublavý zvuk.  Darla sa pozrela dopredu a zbadala, že Lore tam nie je. Zastavila sa a volala na neho. Odpoveď neprichádzala. Chcela pokračovať v behu, ale niečo sa jej prisalo zozadu na krk a zhodilo ju to na zem. Začala bojovať so všetkým naokolo, keď zrazu začula známy hlas.“ Darla, Darla, to som ja, Lore! “ Darla sa ukľudnila keď zbadala kto to je. Objala ho a on cítil, ako sa trasie.“ Si OK? “  spýtal sa. Darla prikývla.
„Našiel som jaskyňu,“  oznámil Lore a obidvaja vošli dovnútra. V jaskyni našli úkryt a sledovali, ako okolo utekajú Criveti.“ To bolo tesné,“  vydýchla Darla a spýtala sa:“ Kde sme? “
„Mám taký pocit že sme našli vchod do hôr,“  oznámil jej Lore.
„Neostaneme tu? Je tu strašná tma. Nič nevidím.“ Darla žmurkala očami a snažila sa uvidieť aspoň niečo.
„Ja mám dobrý zrak,“  vyhlásil Lore a chytil ju za ruku. Začali kráčať. Išli dlho. Bola stále tma, ale Darla rozoznala obrysy skál. Lore sa zastavil.
“Čo sa deje, Lore?"

„Asi máme problém,“  povedal a Darla sa pozrela pred seba. Pred nimi bola obrovská priepasť. Uvidela, že na druhú stranu je to dosť ďaleko.
„Čo urobíme? “
„Preskočíme na druhú stranu. Nie je to až tak ďaleko.“
„Žartuješ? ! Ja tak ďaleko nedoskočím! “
„Ja áno,“  povedal Lore, urobil pár krokov dozadu a vrhol sa cez priepasť. Pristál na druhej strane. Zavolal na Darlu.
„Poď! “ Chytím Ťa! “
„Lore, pre teba je to ľahké. Si android, ale ja to nedokážem! Musí tam viesť nejaká iná cesta.“
„Iná cesta sem nevedie. Preskoč, zvládneš to! “
„Nezvládnem!“ zakričala Darla, otočila sa a chcela ísť hľadať inú cestu. Zrazu niečo zbadala. Odprisahala by, že to bol Crivet.“ Asi budem musieť predsa len preskočiť,“  povedala sama sebe a počula Lora, ako ju prehovára ku skoku.
Darla spravila pár krokov dozadu.“ Som pripravená,“  zakričala, rozbehla sa dopredu a keď sa dostala na okraj priepasti, odrazila se od země a než zavřela oči viděla Lora čekajícího na druhé straně. Když překonávala prostor pomyslela si, že to zvládne, ale prudký náraz do skály na protější straně ji vrátil zpět do reality. Otevřela oči a pokoušela se získat oporu pro nohy, ale povrch se drolil a ona klesala stále více. Začala panikařit, když ucítla jak jí něco uchopilo za límec jejího kabátu a začalo ji zvedat nahoru. Před chvílí se dívala do skály a najednou hleděla do Lorových žlutých očí. Snažil se k ní dostat, vytáhnout ji, ale stratil oporu na tom sypkém podkladu a tak musel vylézt zpět nahoru, takže Darla skončila po skoku na skále nad ním. Lore si ji prohlížel a sdělil jí s úsměvem: „Všechno je na mých bedrech.“
Chvíľu Darla nemohla nič povedať, potom konečne nabrala dych a povedala: „Tak jo Lore, ale přinejmenším mě nemůžeš obviňovat, že jsem to nezkusila.“

„To bol skoro atletický skok,“  poznamenal Lore. Darla si položila hlavu na Lorov hrudník. “Som rada, že sa ti páčil.“
Potom vstali zo zeme a pokračovali v ceste. Nešli dlho, keď sa pred nimi zjavila veľká jaskyňa. Všade naokolo boli ruiny budov.“ Potopené mesto,“  poznamenal Lore.“ Pamätáš si, ako Drax spomínal zemetrasenie, ktoré pohltilo celé mesto? “
Darla prikývla.“ A tiež si pamätám, že toto je miesto, kde žijú Criveti.“ Začala sa okolo seba nervózne obzerať. Prechádzali miestami, ktoré boli kedysi ulice. Darla sa pozrela hore. Vrch jaskyne bol úplne zakrytý. Darla na strope niečo zbadala.“ Lore, čo je to? “ spýtala sa a naraz s Lorom povedali:“ Denné svetlo.“
„Je to cesta von,“  povedal Lore, stále sa pozerajúc hore.
„Vidíš nejakú cestu tam nahor? “  spýtala sa Darla.
Lore sa poobzeral a o kúsok ďalej našiel cestu vedúcu nahor.“ Skúsme to tadiaľto,“ navrhol a išli tade. Cesta viedla hore ku svetlu. Ale počas stúpania niečo začuli. Išli za tým zvukom a zrazu sa ocitli v inej jaskyni,ešte vo väčšej ako boli doteraz. Keď si našli úkryt, Darla začala kašľať a začali jej slziť oči.
„Si v poriadku?“  zisťoval Lore.
„Necítim sa príliš dobre,“  a sadla si a začala znova kašľať. Prekryla si ústa rukou.
„Nechce sa mi tomu veriť, ale myslím, že toto je baňa na Droll,“  povedala.
„Na Droll? “  spýtal sa Lore.
Darla prikývla.
„Čo je Droll?“ spýtal sa Lore a sadol si vedľa Darly.
Darla znova zakašľala a Lore videl, že jej stav sa zhoršuje.
„Droll,“ snažila sa rozprávať Darla, „je prášok. V spracovanom stave sa používa na utíšenie bolesti. Ale v surovom stave je to droga.“ Darle sa začalo ťažšie rozprávať. Párkrát sa hlboko nadýchla.
„Na Corbine 4,“  pokračovala, „Quinton bolo banícke mesto. Droll sa ťažil v horách blízko mesta.“  Zase sa viackrát zhlboka nadýchla. Lore jej nakázal, aby zostala tam, kde je a odpočívala, kým on obzrie okolie.

Trochu ďalej Lore našiel skalnú vyvýšeninu. Dole pod ním uvidel stovky Crivetov, ako pracujú pri strojoch. Niektorí vŕtali, ďalší balili prášok Droll do malých krabičiek. Lore taktiež zbadal Kaleba, ako sa prechádzapopri Crivetoch.  Vysoko nad robotníkmi bola vysoká veža a na jej vrchole zvláštna červená žiara. Zdalo sa, že žiara vychádza z kameňa  a uhádol, že toto musí byť Dračie srdce. Jeho oči sledovaly to, co se zdálo být důlní šachtou a na základně věže byl drtící kámen ze kterého se vlnila oblaka šedého kouře. Tak na to potřebovali Dračí srdce - aby mohl drtič pracovt i v noci. Lore začul nejaký zvuk. Otočil sa a videl, ako sa jeden z Crivetov chytil do časti drviaceho stroja. Kaleb sa tam išiel pozrieť. Crivet sa naňho díval a vyzeralo to tak, ako keby  žiadal o pomoc. Lore zbadal, že Crivet je vážne zranený. Kaleb potriasol hlavou a odkopol Criveta do tmavo-sfarbenej tekutiny ktorá tiekla pozdĺž pracujúcich Crivetoch. Potom Lore zbadal nejakého muža. Podrobne si ho obzrel a zistil, že je to ten Drollský baník, ktorého videl v tom hostinci v Quintone. Bol to jeden z tých, čo začali bitku. Lorovi došlo, že sa s ním Kaleb stretol v Unicorn Inne aby sa porozprávali o obchodoch. To, že ide s otcom hľadať pomoc bola len zámienka. Lore sa vrátil späť za Darlou, ktorá stále sedela na zemi a ústa mala zakryté rukou.

„Si v poriadku? “ spýtal sa Lore.
Darla prikývla a ruku z úst si zložila. “Našiel si niečo? “
„Áno,“  oznámil jej Lore, „našiel som Dračie srdce. A tiež som objavil Kaleba a toho Drollského baníka z Quintonu.“
Darla vykríkla:“ To je ten, čo začal bitku v Unicorn Inne! “
„Využívajú Crivetov ako otrokov na ťažkú prácu, na ťaženie Drolla. Idem naspäť a zoberiem aj Dračie srdce.“
Keď vstával zo zeme, Darla chcela vstať tiež.
„Ty nájdi cestu von a počkaj ma tam.“
„Lore,“  začala Darla, „nemôžeš tam ísť predsa sám.“
Lore zdvihol ruku a dotkol sa jej brady.“ Žiadny strach,“  usmial sa, „nebudem tam dlho.“ Pobozkal Darlu na líce, otočil sa a išiel naspäť. Ako Darla išla po chodníku vedúcom nahor, otočila sa a videla, že Lore tam už nie je. Na chvíľu sa zastavila a potom pokračovala v ceste. Zakrátko bola vonku. Spozorovala, že sa jej dýcha oveľa ľahšie.
Našla si miesto na sedenie a čakala na Lora. Dala mu dosť času a potom sa rozhodla ísť za ním. Bez ohľadu na to, či tam je Droll alebo nie.

Ako Lore kráčal dole do bane, zbadal prúd špinavej vody ktorá tiekla popri pracujúcich Crivetoch. Zrazu si vo vode niečo všimol. Prišiel bližšie a uvidel tam chudé telo. Bol to ten Crivet, ktorý sa zranil pri práci a ktorého Kaleb odkopol. Lore vytiahol Criveta z vody von. Crivet naňho zavrčal. Lore to ignoroval, položil ho na podlahu a všimol si, že  má vykĺbené ľavé rameno. Keď sa Lore znova dotkol, Crivet spravil zúfalý pokus pohrýzť Lora do ruky. Rýchlym otočením Lore vrátil Crivetovo rameno na pôvodné miesto. Crivet zvrieskol od bolesti a chstal sa zaútočiť, potom ale pohýbal s opraveným ramenom hore a dolu a na Lorovo prekvapenie sa dokonca usmial. Potom vyskočil na skalu, otočil sa, pozrel na Lora a zmizol z dohľadu.

„Vitaj,“ povedal Lore sám sebe.
„Ou,“  niekto sa ozval, „niekto našiel záľubu v týchto malých veciach.“
Lore vstal a uvidel Kaleba stojaceho vedľa.
„Takže si prežil útok. Myslel som si, že nie.“
„Som rád, že Ti to nevyšlo,“ zaškeril sa Lore na Kaleba.
„A čo sa stalo s tvojou priateľkou? Myslel som, že keby si neprežil, že by možno ocenila moju pozornosť.“
Lore túto poznámku ignoroval. “Takže, když ses dostal až sem, tak ti ukážu co tady dělám.“

Kaleb zišiel dole do bane a Lore videl, že všetci Criveti pracujú.“ Hrozné príšery,“ povedal Kaleb pozorujúc Crivetov pri práci. Začiatky tu boli ťažké, ale s Dračím srdcom som Crivetov donútil pracovať. Kameň vysiela silnú žiaru a svetlo spôsobuje Crivetom slepotu. Dračie srdce udržuje stroje v chode a Criveti pracujú. Nie sú zvyknutí na žiadny druh svetla.“
Ako Kaleb rozprával, Lore sa rozhliadol okolo seba a videl, že Criveti vyzerajú zničene a unavene.
„Prečo to robíš? “ chcel vedieť Lore.
Kaleb na moment rozmýšľal.“ Z tohto miesta sa nedá nič získať. Výroba je skoro zastavená a my máme kupca, ktorý sa zaujíma o Drollský prach. Tento prášok je v Quintone veľmi vzácny.“
„Takže takto je to. Všetko je to pre osobný zisk.“

Každým slovom bol Lore najhnevanejší a nahnevanejší. Vedel čo znamená otroctvo a pridobre si pamätal, ako bol otrokom Borgov.
Lore zdrapil Kaleba za krk a hodil ho na kolená. Kaleb nebol pripravený na Lorov rýchly pohyb a ako ho Lore dusil, pokúšal sa zbaviť jeho ruky z hrdla, android bol však silnejší. Keď už bol Kaleb skoro v bezvedomí, Lorov stisk povolil. Nad Lorom stál obrovitý Drollský baník. Chytil Lora, zdvihol ho a odhodil na zemLore preletel vzduchom a pristál
pri skupinke Crivetov. Baník sa usmial, keď videl ako Criveti Lora obkolesili. Luskol prstami a prikázal Crivetom zaútočiť. Nič sa ale nedialo. Kaleb s baníkom na seba pozreli. Potom aj na skupinu Crivetov. Pred nimi stál ten Crivet, ktorému Lore pomohol. Tá malá príšerka sa obzrela späť na zástup. Criveti začali bežať dopredu. Lore medzitým udrel pasťou baníka. Ten spadol na zem. V tom zmätku si Lore všimol, že Criveti vyliezli baníkovi na vlasy, trhali mu tvár a jeden z väčších Crivetov sa mu zahryzol do pleca. Ostatní Criveti sa pripojili a začali baníka trhať kúsok po kúsku.
Začal volať o pomoc a Kaleb zůstal stát na místě jak přimražený pozorujíc jak je jeho přítel požírán přímo před ním.
Potom spozoroval Lora ako ide smerom k nemu, takže sa radšej otočil a bežal priamo k veži.  
Lore ho začal prenasledovať. Kaleb sa dostal na vežu a chcel sa dostať hore. Pri ceste sa otočil aby zistil, kde je Lore.
A na svoje veľké prekvapenie zistil, že je hneď za ním. Lore udrel kaleba päsťou a keď narazil na rímsu, zohol sa, zdvihol Kaleba za ľavý členok a podržal ho priamo nad drviacim strojom.

„Nepouštěj mě!“ zakričal panicky.
„No tak mi povedz kto ukradol Dračie srdce a ja ťa vytiahnem,“ povedal Lore chladne.
Kaleb začal zápasiť.
„Nebojuj,“ povedal mu Lore, „možno ťa neudržím. Pustím ťa.
“A posunul Kaleba nižšie.
„Nie! “  Kričal Kaleb, „hneď ma vytiahni! “
„Najprv sa priznaj ku krádeži,“  povedal Lore a trochu Kalebom zatriasol.
„V poriadku. To ja som ukradol Dračie srdce,“ odsekol Kaleb.
“Teraz ma vytiahni! “
„Ó, nie, nie, nie,“  povedal Lore, „ešte nie.“ Potom chvíľu rozmýšľal a potom sa zvíjajúceho zlodeja opýtal:
„To ty si zabil ten prieskumný tím ktorý tu hľadal Dračie srdce po krádeži? “
„Nemohol som nikomu dovoliť nájsť túto baňu.“
„Takže si ich zabil,“ a znova posunul Kaleba o kúsok nižšie.
„Ak z tohoto niečo bude,“  ozval sa Kaleb, „dám to tebe.“
„Dobrý pokus! “ zazrel naňho Lore, zdvihol Kaleba a postavil ho na podlahu.“ A teraz,“ ukázal na vežu a na Dračie srdce
, “ vyšplháš sa hore a zoberieš ten kameň. Vrátiš sa so mnou a Darlou naspäť a všetko vysvetlíš tvojmu otcovi.“
„A čo ak nie?! “
„Ale áno,“ povedal Lore, „a teraz choď a prines ten kameň.“

Ako sa Kaleb šplhal hore, nevidel Criveta ako sa hore šplhá tiež po inej strane veže. Kaleb sa dostal nahor a uvoľnil popruhy v ktorých sa nachádzal kameň. Crivet vystrel ruku a pohol Kalebovi rukou, keď sa načahoval za kameňom. Kaleb s výkrikom chytil kameň, ale stratil rovnováhu a začal padať. Crivet spolu s ním. Lore začul zvuk a pozrel sa hore. Vystrel ruky a do jednej chytil padajúci kameň a do druhej Criveta. Kaleb preletel vedľa neho a spadol rovno do drviaceho stroja. Zmizol pod obrovským kameňom a ako sa kameň otočil, Lore zbadal krv.
„Ouu,“  spravil grimasu.

Crivet v Lorovej ruke zapišťal a Lore ho položil na rímsu. Pozeral sa, ako odchádza dole vežou. Potom si obzrel Dračie srdce. Ten kameň bol ploský, mal bezvýraznú červenú farbu, ale na dotyk bol teplý. Lore zišiel dole. Prešiel okolo niečoho, čo bol kedysi Drollský baník. Lore sa zohol, zdvihol zdrap jeho oblečenia a obalil doňho Dračie srdce.
Išiel hľadať cestu vedúcu von z jaskyne, keď zrazu začul nejaký zvuk. Otočil sa azbadal, že všetci Criveti ho nasledujú.“ Nie,“  povedal Lore,“ choďte domov,“  a ukázal na baňu. Všetci Criveti sa tam pozreli a potom sa znova zadívali na Lora.“ Nemôžete ísť so mnou. Toto je váš domov.“

Criveti sa na seba pozerali a Lorovi sa zdalo, že sa rozprávajú. Jeden Crivet vystúpil pred ostatných. Bol to ten, ktorému Lore pomohol. Chytil sa za rameno a trochu sa usmial. Bola to vďaka za Lorovu pomoc. Potom všetci nahlas zapišťali a pozreli sa dopredu pred Lora. Lore sa otočil a uvidel Darlu, ako smeruje k nemu.
„Lore,“  zakričala,“ pozor! “  A vytiahla nožík. Lore jej naznačil, aby ho schovala.
„To je v poriadku, Darla,“  a obzrel sa na Crivetov.
„Darla je moja priateľka,“  povedal im. Darla prestala bežať a s úžasom naňho pozerala.
„To si hovoril im? “  jej hlas znel zmätene.
„Áno.“  Criveti stále pišťali. Potom im ich vodca prikázal, aby sa stíšili. Lore sa zohol, jedného zdvihol a podržal ho pred Darlou.
„Chyť sa ho.“ Darla záporne potriasla hlavou.
„Neboj sa,“ povedal jej. Darla sa jemne Criveta dotkla a malá príšera začala potichu mrmlať.
„Ono to niečo hovorí,“  usmiala sa Darla.
Lore prikývol.“ Sú celkom milé,“  usmial sa aj on.
„My už musíme ísť,“  povedala Darla Crivetovi a položila ho na zem. Pripojil sa k ostatným.

Criveti ich sprevádzali celú cestu, kým neprišli k východu jaskyne. Keď uvideli denné svetlo, otočili sa. Všetci, okrem jedného. Bol to ten, ktorému Lore pomohol. Postavil sa pri východ jaskyne a sledoval, ako Lore s Darlou kráčajú po chodníku, ktorý viedol naspäť do dediny. Keď už boli v nedohľadne, otočil sa a vrátil sa do jaskyne.
Ako tak išli po ceste, všimli si, že obloha sa vyjasnila. Zdalo sa, že do údolia sa vrátil život. Lore zastal a rozbalil kameň.
„Uau,“  povedala Darla, „takže toto je Dračie srdce.“  Lore prikývol.
„Darla, keď sa vrátime a dáme ten kameň Draxovi, budeme mu musieť povedať pravdu o Kalebovi.“
„Má právo vedieť pravdu, Lore. Ale majú spať svoj kameň a uvidíš, všetko bude dobré. Myslím, že Drax tušil, čo je Kaleb zač.“
Ako Darla išla, Lore sa zastavil a zavolal na ňu.
„Keď odtiaľto odídeme,“  začal, „pôjdeš so mnou? Neláka ťa to tu zostať? “
Darla sa usmiala. Vedela, čo má Lore na mysli. Chvíľu rozmýšľala a podišla k nemu.
„Pôjdem všade tam, kde budem môcť byť s tebou,“  povedala, „moje city sa nezmenili.“
„Ani moje nie.“  Otočil ju a pritiahol k sebe. Darla sa mu pozrela do očí.  „Neviem ako tebe, ale mne sa páči robiť niečo takéto. Pomáhať ľuďom. Myslím, že by som si na to vedela zvyknúť.“
Lore prikývol.“ Aj ja.“
„Vedela som že hlboko v tebe je dobro. Viem, že istým spôsobom si ľutoval veci ktoré sa odohrali v tvojej minulosti.
Možno je čas to zmeniť. Čo myslíš? “
„Mohol by som to skúsiť, „povedal Lore, „mohlo to byť viac prospěšné.“
 Pobozkali sa a kráčali ruka v ruke.

Drax čakal Lora s Darlou pri vstupe do dediny. Keď ich uvidel, rozhlásil všade, že sa už vracajú. Dedinčania ich prišli privítať a viedli ich na námestie. Lore odbalil Dračie srdce a jeden z Draxových synov sa vyštveral na obelisk a umiestnil kameň na svoje pôvodné miesto. Ako šibnutím čarovného prútika sa celá dedina rozjasnila.
„Vedeli sme, že ste uspeli, keď sa do našich domovov vrátilo svetlo.“
Lore sa pozrel na Darlu a potom na Draxa:
“Môžme s Vami hovoriť? “
Drax prikývol a vošli do chrámu. Muž zvesil hlavu a potom povedal:“ Vedel som že Kaleb bol zapletený do výroby Drollu. Lomax, jeden z mojich synov mi to povedal, keď ste odišli. Kaleb bol na Drolle závislý. Pamätám sa, že mi to povedal, keď mal ísť na Corbin 4 na schôdzu. Uvidel som možnosť nájsť pomoc keď bolo Dračie srdce ukradnuté. Nejako som proste vedel, že Criveti ho nevzali. Nikdy predtým sme s nimi totiž nemali problémy.“
Darla si všimla, že muž má v očiach slzy.
„Čo bude s vami?“ pozrel sa na Lora a Darlu.“ Bol by som rád, keby ste tu ostali.“
Darla s Lorom na seba pozreli.
„Vďaka za pozvanie,“  začal Lore, „ale myslím si, že obaja by sme radšej odišli.“
„Na Corbine 3 toho veľa nie je, a myslím, že na Corbin 4 sa tiež vrátiť nechcete. Môžete si vziať loď, ktorá vás odtiaľto odvezie,“  povedal Drax a vyzeral dosť smutne.
„Nechcete si ju nechať? “  spýtala sa Darla.
„Je to len prostriedok, ktorý nás odtiaľto dokáže odviezť. Toto je náš domov. Tu som sa narodil, a tu chcem aj zomrieť. Moji ľudia nemajú dobrodružnú povahu. Vezmite si tú loď. Ako vďaku za to, čo ste pre nás urobili.“
„Ďakujeme,“  povedal Lore.
Skoro ráno nasledujúceho dňa Lore a Darla Corbin 3 opustili. Len čo opustili orbitu, Lore nastavil do počítača náhodný kurz.
„Kam ideme? “ spýtala sa Darla.
„Hocikde, kde nás odnesie táto loď.“
Darla sa povystierala v kresle a potom vstala.“ Myslím, že bude trvať dosť dlho kým niekam dorazíme.“
Lore prikývol, chytil Darlu za ruku a stiahol ju k sebe na sedadlo.“ Mám taký pocit že my dvaja si navzájom niečo dlhujeme,“  povedal a ruky si položil na jej pás a potom pokračoval na boky. Darla sledovala pohyb jeho rúk a potom naňho pozrela.
„O tom nič neviem, „povedala trochu si ho doberajúc.  „Je tu len pár ležadiel.“
Darla vstala, naklonila sa a pobozkala Lora na ústa.
„Ale,“  povedala a stále zostávala blízko pri ňom, „na ceste na Corbin 3 som si všimla, že vzadu  je kajuta pre kapitána a myslím že tá je celkom obývateľná.“ Potom odišla a smerovala k tomu miestu.
Lore sledoval ako odchádza, potom zapol autopilota a išiel za Darlou do zadnej časti lode.

FINITO
 

 

 
 

  

Hodnocení (Vote for the story)
From 1 (best) to 5 (worst)
 
Diskuze (počet příspěvků )
Discussion (number of entries )

Vzkazy pro Pauline piště, prosím, v angličtině. Díky!

 
 

Nahoru
Up